Auto bez vodiča

Autá bez šoférov?! Veď to auto nikto neriadi!

Automobilový priemysel vstupuje do obdobia najväčších zmien za celú dobu jeho existencie. Táto éra je nazývaná tiež  ako „inteligentná mobilita“. Kľúčovým bodom éry je auto, ktoré je prostredníctvom mobilných technológií pripojené k internetu, pričom ťažisko inovácií v automobilovom priemysle je posúvané od mechaniky k informačným technológiám.

Samo-riadiace autá, ktoré nepotrebujú vodičov majú potenciál zvýšiť produktivitu, znížiť hlučnosť premávky a výrazne zredukovať počet dopravných nehôd.

Samoriadiace auto je novým fenoménom, ktorý by mal výrazne zasiahnuť do našich životov už v priebehu najbližších rokov. Aké sú výhody tohto auta, okrem toho, že nebudeme musieť manuálne riadiť vozidlo?

Ako uvádzajú autori z The Economist (Respekt 2012) okrem väčšej bezpečnosti by autá mohli vzájomne koordinovať svoje trasy a pohybovať sa v zovretých formáciách, čím by sa zvýšila kapacita cestných sietí, obmedzili zápchy a šetrili pohonné hmoty. Vďaka samo-riadiacim autám by pochopiteľne odpadol stres zo šoférovania, cestujúci by si mohli čítať, surfovať na internete alebo si zdriemnuť. Autá by vyložili pasažierov a potom sa sami zaparkovali. Mohli by tak stáť u zrodu éry zdieľaného vlastníctva automobilov. Vďaka komunikačnému systému V2V (vehicle-vehicle) by autá bez šoférov blížiace sa ku križovatke mohli zladiť pohyb tak, aby bola premávka plynulá, vozidlá nemuseli zastavovať a dávať si prednosť. Nepotrebovali by sme semafóry ani dnešné dopravné značenia. Systém by tiež autám umožňoval jazdiť spoločne v kolónach, čím by sa efektívnejšie využila kapacita vozoviek.

Zatiaľ to vyzerá ako sci-fi, ale prevažná časť technológií, ktoré by premenili bežné autá v samoúčinné jednotky už vlastne existuje.

Od konca 90.rokov 20.storočia sú už nektoré autá vybavené možnosťou používať adaptívne tempomaty, ktoré pomocou radarového systému monitorujú pozíciu auta pred sebou a automaticky zrýchľujú či spomaľujú. Adaptívne tempomaty, parkovací asistenti a automatické brzdiace systémy sú stále šikovnejšie a rozšírenejšie; a od nich je k plne samostatnému ovládaniu naozaj iba krôčik. Vzhľadom k tomu, že moderné motory, prenosová sústava a brzdy už dnes dostávajú inštrukcie pomocou elektronických signálov, je zapotreby prekvapivo málo dodatočných mechanických súčiastok. Celkom určite je však nutné inštalovať množstvo dodatočných senzorov, ktoré pomôžu autám lepšie vnímať ich okolie. Pomocou kombinácie kamier, radaru a lidaru je možné mapovať krajinné prvky v okolí, rozoznávať okraje vozovky a vodiace čiary, nasledovať dopravné značky a semofóry, či identifikovať chodcov. Na krátke vzdialenosti ako napríklad pri parkovaní dokážu okolie presnejšie mapovať ultrazvukové detektory.

Posudzovať sa dá dokonca aj duševný či fyzický stav ostatných vodičov.

Podráždení vodiči majú tendenciu rýchlo sa rozbiehať a prudko brzdiť.  Vyvíjajúci sa software detekuje šoférov, ktorí sú rozčúlení, agresívni, ospalí alebo pod vplyvom alkoholu a držia sa od nich v patričnej vzdialenosti. Posun smerom k autám bez vodičov by úplne premenil zážitok z cestovania na cestách. Vďaka autonómnym vozidlám by si naďalej uchovali mobilitu aj seniori či handicapovaní. Nepochybne by sa tiež zmenil dizajn áut, zmizli by volanty a pedále, vozidlá by sa konštruovali s ohľadom na pohodlie, pravdepodobne s ovládačom aký poznáme z PlayStation.

Vzostup áut bez vodičov by ovplyvnil územné plánovanie a urbanistické riešenia.

Mohli by sa zväčšovať mestá, pretože by sa skrátila doba dochádzania a mohla by stúpnuť zastavanosť miest či vybudovanie cyklociest, pretože by sa zmenšil priestor nevyhnutný pre komunikáciu a parkovanie.

Pokiaľ sa majú autá bez vodičov významnejšie rozšíriť, je potrebné sa vysporiadať s niekoľkými problémami. 

Bude potrebné stanoviť si náležité pravidlá, ktoré by zaistili bezpečnosť a ochránili účastníkov cestnej premávky. Existujú tiež obavy z možného napadnutia softvéru  ovládania vozidiel hackermi. Ak  nebudú komunikačné protokoly pre softvér absolútne bezpečné, mohli by prípadní útočníci vyvolať chaos spôsobený zámernou  zrážkou vozidiel.

Pokiaľ budú autonómne vozidlá skutočne bezpečnejšie než autá riadené ľuďmi, zákon by mal zakročiť v ich prospech. Niektoré mestá by mohli zakázať manuálne riadenie aby chránili životy a zamedzili zápcham. Nie je pochýb o tom, že autá bez vodičov sú už na ceste. Nie ale úplne jasné, kam nás dovezú.

Fakty, čísla a predpoklady

Počet áut na cestách po celom svete neustále rastie. Kým v roku 2010 bol ich počet okolo 1 bilióna, predpoklady na rok 2030 sú dvojnásobne vyššie, t.j. 2 bilióny. Počet úmrtí  na cestách rovnako stúpa. Kým v roku 1990 na cestách zomrelo vo svete 542 tisíc ľudí, v roku 2000 sa toto číslo zvýšilo na 723 tisíc a v roku 2010 narástlo až na 957 tisíc. Následkom dopravnej nehody tak zahynie vo svete mesačne v priemere 108 000 ľudí. Predpoklady na rok 2020 sú ešte hrozivejšie a počet obetí prekročí 1 204 000 za rok. Zhruba 90% nehôd je zavinených zlyhaním ľudského faktora. (Technology Review, 2012) Pokiaľ by sme teda navrhli autá, ktoré by sa šoférovali samé, teoreticky by počet úmrtí mal dramaticky klesnúť. Pomôžu skutočne inteligentné autá zmeniť túto nemilú víziu? Alebo je len otázkou času, kedy bude výrobca autonómnych vozidiel zažalovaný za to, že vypustil robota- zabijaka!

Zdroje:

Technology Review: Self- driving cars. 2012 [cit.05.11.2012]. Dostupné na internete: http://www.technologyreview.com/article/429734/self-driving-cars/

Respekt: edice Fenomén podzim: Vždyť to nikdo neřídí. 2012 The Economist Newspaper Limited. Publikováno na základě licence s The Economist, přeloženo týdenníkem Respekt.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>